Nemohu bez manžela žít.

Viete Dominik, po smrti mamky som veľa čítala, ale boli to duchovné články, škoda, že som si niektoré nenechala. Môj otec kupuje všetky možné časopisy, ktoré sú u nás na predaj. Zaujali ma články, ktoré písali ľudia, ktorí boli v klinickej smrti. Dokonca písali tí ľudia o tom, ako zmenili svoj život k lepšiemu, keď sa vrátili späť. Tiež som si už dávno písala s jedným chlapcom (to bolo na týchto stránkach), ktorý mal vážny úraz, bolo to tesne po smrti matky. A napísal mi, že na druhom svete nie je čas, je tam cítiť pokoj a lásku. Ja viem, nie je to ešte úplná smrť a máme telo a dušu. O duši sa hovorí, že jej nesmrteľná. Tiež som pozerala film Nebo nie je výmysel a zaujal ma tento film. Tiež stojí za to pozrieť si film Zázraky z neba. Ale to je na vás, či ste to ochotný prijať. Žiaľ, nemáme možnosť sa opýtať nejakého zosnulého - čo je po smrti. Ja mám strašnú chuť tam nazrieť a vrátiť sa, ale neviem ako by som také niečo realizovala. Niekto tomu verí, že je druhý svet a niekto nie. Fakt je, ako píšete, tiež si to uvedomujem, že blízkeho máte pri sebe a po smrti sa vyparí ako duch, proste zrazu zmizne, zrazu ho niet. Toto som si uvedomovala ešte keď som bola dieťa a preto musím povedať, že stále som sa o rodičov bála - proste aby neumreli. Chodila som mamu voľakedy čakať na ulicu, keď sme sa voľakedy s deckami vonku hrali, že kedy príde z práce. Vždy som sa zaradovala, keď som ju zo zastávku videla ísť domov - že sa jej nestalo nič zlé. Nechápem ľudí, ktorí nemajú dobrý vzťah s rodičmi, alebo ho majú len taký povrchný, alebo ich nejdú ani navštíviť. Ja zvyknem telefonovať, keď som v práci so svojím otcom aj 3x denne. On chodí tiež ešte na brigády do vinohradu a vždy mu volám či došiel v poriadku do práce a ako sa cíti. Manžel mi hovorí, že to preháňam, ale on to nechápe, pretože on svojej 80-ročnej matke nezavolá ako je týždeň dlhý. O mamku sa báť už nemusím - nežije, teraz sa starám o otca, aby bol ok. Henrieta