Přidat komentář

Viete Dominik, po smrti mamky som veľa čítala, ale boli to duchovné články, škoda, že som si niektoré nenechala. Môj otec kupuje všetky možné časopisy, ktoré sú u nás na predaj. Zaujali ma články, ktoré písali ľudia, ktorí boli v klinickej smrti. Dokonca písali tí ľudia o tom, ako zmenili svoj život k lepšiemu, keď sa vrátili späť. Tiež som si už dávno písala s jedným chlapcom (to bolo na týchto stránkach), ktorý mal vážny úraz, bolo to tesne po smrti matky. A napísal mi, že na druhom svete nie je čas, je tam cítiť pokoj a lásku. Ja viem, nie je to ešte úplná smrť a máme telo a dušu. O duši sa hovorí, že jej nesmrteľná. Tiež som pozerala film Nebo nie je výmysel a zaujal ma tento film. Tiež stojí za to pozrieť si film Zázraky z neba. Ale to je na vás, či ste to ochotný prijať. Žiaľ, nemáme možnosť sa opýtať nejakého zosnulého - čo je po smrti. Ja mám strašnú chuť tam nazrieť a vrátiť sa, ale neviem ako by som také niečo realizovala. Niekto tomu verí, že je druhý svet a niekto nie. Fakt je, ako píšete, tiež si to uvedomujem, že blízkeho máte pri sebe a po smrti sa vyparí ako duch, proste zrazu zmizne, zrazu ho niet. Toto som si uvedomovala ešte keď som bola dieťa a preto musím povedať, že stále som sa o rodičov bála - proste aby neumreli. Chodila som mamu voľakedy čakať na ulicu, keď sme sa voľakedy s deckami vonku hrali, že kedy príde z práce. Vždy som sa zaradovala, keď som ju zo zastávku videla ísť domov - že sa jej nestalo nič zlé. Nechápem ľudí, ktorí nemajú dobrý vzťah s rodičmi, alebo ho majú len taký povrchný, alebo ich nejdú ani navštíviť. Ja zvyknem telefonovať, keď som v práci so svojím otcom aj 3x denne. On chodí tiež ešte na brigády do vinohradu a vždy mu volám či došiel v poriadku do práce a ako sa cíti. Manžel mi hovorí, že to preháňam, ale on to nechápe, pretože on svojej 80-ročnej matke nezavolá ako je týždeň dlhý. O mamku sa báť už nemusím - nežije, teraz sa starám o otca, aby bol ok. Henrieta