Anička, prežiješ to, strašne to bolí, ja viem o čom hovorím. Ja som tak bola na maminke závislá, že sa to ani opísať nedá. Vždy sme boli spolu, bývali sme pod sebou to je pre mna tragédia na celý môj život. Vždy rozmýšľam nad tým ako sa to stalo, prečo sa to stalo práve jej, lebo ONA bola ten naj najlepší človek na svete. A tak isto ste aj vy so svojimi maminkami. Ja by som jej dala moje roky života keby to bolo možné, neviem dokedy budem žiť ja, ale ja by som jej dala moje roky, aby sme mohli žiť ešte spolu. Je to nereálne, a predsa nad takýmito uvažujem, lebo neviem bez nej žiť, darmo sa pokúšam, ale mne to neide. Stále mám slzy v očiach, ked na nu myslím a to je skoro stále. Neviem čo bude dalej, aj dnes som stretla jednu pani, ktorá moju mamku poznala, a vynadala mi, aby som už toľko neplakala že nech žijem pre moje deti ako to robila aj moja maminka pre mna. Ja svoje deti veľmi ľúbim dala by som zane život a predsa neviem byť silná. Maminka moja vráť sa mi. Už nevládzem dalej.
In reply to Tak už je to definitivní. by Anonym (neověřeno)