Přidat komentář

Ahoj. Na ten deň ti prajem veľa síl. Bude to ako keby si ju znova stratila. Ten deň keď sme pochovávali maminku je najhorší deň v živote, spolu s oznamom jej smrti. No stále ešte keď nie je tam dole akosi sa ti nechce tomu veriť, ale už keď ju tam dávajú je to také definitívne. Hrôza, ktorá sa nedá opísať. Presne takéto pocity mám aj ja. Každý čo je len o rok starší ako maminka, sa pomaly nemôžem na neho ani pozrieť. A tiež poznám ľudí čo dennodenne pijú, fajčia nerobia a pritom žijú. Vždy si poviem prečo musela taký dobrý a milý človek, čo v živote nefajčila, pila len minimálne tak rýchlo odísť. Denne sa pýtam prečo, čo sme komu urobili, že nám ju pán Boh zobral. Je to odo mňa sebecké ale radšej by som bola keby sa trápila s chorobou a ja by som mala tú možnosť sa starať o ňu. Viem že by to bolo utrpenie aj pre mňa aj pre ňu ale obetovala by som sa pre ňu. Bola by tu. Nádej umiera posledná. My sme nemali ani tu nádej. Aj by som za ňu zomrela keby bola taká možnosť. Ona bola podstate zdravá a vitálna. Nikdy nepochopím prečo tak náhle bez varovania. Som veľmi veriaca, viem že jej tam dobre, že už je so svojimi rodičmi. No mňa tu nechala takú samú a opustenú. Bola som taká závislá na nej. Myslela som si že tu bude večne teda aspoň minimálne do 80 a viac. Človek to berie takú samozrejmosť, že je tu pre teba že ti poradí, pomôže a zrazu sa nemá na koho obrátiť, nemá sa kto na neho usmiať, pohladiť, objať. Dnes má narodeniny. Ideme na cintorín a dáme jej tam kytičky a zapálime sviečky. Miesto oslavy doma budeme smútiť nad jej hrobom. Ako hovoríš aj mne sa zdajú všetky problémy také banálne. Nedokážem sa sústrediť, nemyslím na nič iné iba na ňu. Keď mi niekto niečo hovorí som úplne mimo. Tiež som najradšej doma sama. Neviem si predstaviť že si nájdem robotu a začnem pracovať, ako to zvládnem? Ja viem že už nikdy nebudem ako predtým. Stratila som časť srdca a celú dušu. Len prežívam. Maminka veľmi mi chýbaš. Ľúbim Ťa.