Milá Lucie prijmite úprimnú sústrasť nad stratou maminky. Ja už nemám mamku 11 rokov, zomrela na rakovinu a to 2 týždne pred Vianocami. Prvé Vianoce boli smutné, preplakala som ich, ale musela som žiť pre svoje 2 dcéry, ktoré mali vtedy 11 a 7 rokov. Tento týždeň bude za mamku omša, dávame ju každý rok. Mamka bola starostlivá a dobrá žena, taktiež veľmi veriaca. Musím vám napísať, že ten prvý rok je najťažší, ja som brala lieky pol roka po mamkinej smrti na upokojenie, pretože som nevedela spávať, trápilo ma to, že tu mamka už nie je. Potom už po 2 - 3 rokoch od smrti mamky, som sa upokojila, dokázala som sa usmievať. Teraz je to už 11 rokov, spomínam na to pekné, čo som s mamkou prežila. Milá Lucie držím vám palce, aby ste všetko prekonali, je veľmi dobré, že máte okolo seba podporu, držte všetci spolu aj s tatínkom, treba tráviť veľa času aj s ním, ak sa dá. Môj otec tiež funguje normálne, už má dnes 74 rokov, dcéry už dospelé (22 a 18), ktovie čo by mamka povedala dnes na ne, ona mi totiž pomáhala s nimi, urobila by všetko, aby boli šťastné. Držím vám palce, aby ste všetko zvládli, po pár rokoch už budete spomínať na všetko pekné, budete sa aj usmievať, čas otupí bolesť, na mamku ale nikdy nezabudnete, len bolesť nebude už taká veľká ako teraz. Držte sa Lucka, objímam vás. Ste statočná, všetko bude ok, nebojte sa.
