Dobrý deň p. Tibor, je mi moc ľúto, že ste prišiel o syna. Musí to byť hodne ťažké žiť bez neho. Niekedy sa pýtam, že prečo tí dobrí idú, že prečo sa to stalo práve im. Moja mamka zomrela pred 10 rokmi a tiež bola obetavá a pracovitá, rakovina ju obrala o život. Keby som musela pochovať dieťa, tak by som to asi nedala, to je asi najhoršie, čo si musia rodičia prežiť. Možno, že váš synček bol dosť prepracovaný ako píšete, že veľa robil. U nás zomrela tiež 40-ročná mamka dvoch detí, len preto, lebo toho mala moc naloženého na pleciach. Súcitím s vami veľmi, chápem, že nemáte chuť do života, že plačete, asi by som bola na tom rovnako. Posielam veľa síl. Držte sa. Henrieta
