dobrý deň, prajem všetkým vám úprimnú sústrasť. Chápem vašu bolesť zo straty syna, bude trvať dlho, kým sa s tým naučíte žiť, viem, že vás nič nebaví, je to ťažké. Ja som sa zo straty mamky tiež dlho spamätávala, žila na liekoch, lenže žiť som musela kvôli 2 menším deťom. Pokiaľ sa dá, žite pre ostatných, ktorých máte, spolu to nejak prekonáte, chce to veľa času, je to rana na duši. Vnúčatká vás potrebujú, ste pre nich dôležití, otázky typu prečo sa to stalo práve jemu, na to nik nevie odpovedať, ja vždy hovorím, že každý má tú svoju sviecu, ktorá dohorí. Je to hodne kruté. Život vie byť krutý a často sa stane, že práve idú tí dobrí, ktorí by tu ešte mali byť. Prajem vám, aby ste našli v sebe silu žiť a veľmi s vami súcitím. Držte sa. Henrieta
