Drahý Josef, viem sa vžiť do vás, viem ako sa cítite, stratila som pred 10 rokmi mamku. Je to hodne ťažké teraz bez vašej lásky žiť ďalej. Ona vás zhora vidí, nezúfajte si, aj keď je to moc ťažké. Prosím hlavne žite pre vaše deti a vnúčatá, oni vás potrebujú, je to moc dôležité a raz sa s manželkou stretnete, ona by nechcela, aby ste sa trápili. Možno by vám trochu pomohol nejaký psycholog, je dobré nedusiť to všetko v sebe, ale sa vyrozprávať niekomu, kto vás bude chápať. Aj vaše deti a vnúčatá si prajú vidieť vás šťastného, ak môžte trávte s nimi čo najviac času, zoberte ich niekde von, do kina, prírody, v lete na kúpaliská, v zime na korčuľovanie, alebo hokej proste si užívajte ten drahocenný čas, dokiaľ ste tu. Uvidíte, že chvíle strávené s nimi sú najcennejšie čo človek môže zažiť, neuzatvárať sa do seba, alebo skočte s kamarátmi na pivko, alebo na niečo čo máte rád. Život je moc krátky na to, aby sme len smútili, treba ho prežiť čo najkrajšie. Prajem vám k tomu veľa síl. Držte sa. Henrieta
