Přidat komentář

Tiež ma trápi, Dominik, že tu mamka nie je, presne ako vás, že otec tu už nie je. Ja prvý rok od smrti mamky ma tiež trápilo to, že jej už proste nič nemôžem povedať, že jej nemôžem povedať aj veselé, ale aj smutné veci. Viem, že mamka by ma utešila, radila by mi. Od jej odchodu a je to už dávno, to už také nie je. Vždy keď idú nejaké sviatky, teraz budú fašiangy, tak mamka vždy niečo chystala, na advent tie adventné vence, chodievala som mnou na detské karnevaly s vnúčatami, v lete na dovolenku, proste ona žila aj tradíciami a po jej smrti, akoby to u nás už tak nebolo. Mamka bola veľmi poctivá žena, nikdy nepila, nefajčila, nehrešila, proste taká jednoduchá a predsa ju rakovina dostala, niekedy si vyčítam, že som nechodila s ńou k lekárom (mamka moc nechcela), teraz by som všetko preto urobila, aby tu zostala. Je to také smutné, že tých, ktorých sme milovali najviac, tu už nie sú, najviac si to pripomeniem keď idú nejaké sviatky.