Přidat komentář

Dominik, máte pravdu, fakt kopu dobrých ľudí tu už nie je. Mojej kamarátke je stále smutno za sestrou, to je tá čo mala iba 40 rokov. Rieši to tak, že často pracuje, teraz pred mesiacom bola 4 dni vo Švédsku v Štokholme na výlete, pritom aspoň na chvíľu zabudne na bolesť zo straty sestry. Normálne čítam veľakrát aj v novinách, keďže môj otec často kupuje noviny, že mladí ľudia zomierajú, majú len 30 rokov, niektorí sú športovci, odpadnú a už ich tu niet. Som v šoku z toho, mladí futbalisti odídu z plného zdravia. Tá tetka od vás z domu neviem ako to robí, že tak dlho žije, asi sa nestresuje, vypadá, že jej je všetko ukradnuté. Ja si dokážem robiť ťažkú hlavu zo všetkého, som stresmen, raz ma asi porazí. Sú ľudia, ktorí si z ničoho hlavu nerobia, napríklad krstný otec mojej mamky sa dožil pomaly 90 rokov, on bol totálny flegmatik, nič ho nevytočilo, asi to v tom bude, že treba byť pokojný a šťastný, radovať sa z maličkostí ak sa dá. Jasné, keď niekto blízky zomrie, tak sa neradujeme, lebo nemôžeme. Už som počula taký názor, že treba žiť prítomnosťou a nie sa stále strachovať o budúcnosť. Moja kamarátka hovorí, že treba žiť naplno, lebo zajtra tu nemusíme byť. Henrieta