Přidat komentář

Tom, ja vás chápem, tiež sa niekedy pýtam to isté, načo sú dobré tie pády, čo nás oslabujú. Ja som 2x prišla o zamestnanie kvôli chorobe a v práci sa so mnou bavili takým spôsobom, že "ste chorý tak vypadnite", zažila som si kopec nepríjemností, že sa mi tiež nechce žiť a ani vstávať, v poslednom čase nemám moc chuť do života, ľahko sa radí iným, ešte keď vám umrie niekto blízky ako mne mamka, ktorá ma držala nad vodou, teraz už nikto, deti nie sú moja opora, lebo sú deti a pritom tak potrebujeme lásku a pochopenie, ale niekedy nenachádzame. Keď idem k psychiatričke, tak tá mi len lieky predpisuje, ale nič nerieši. Niekedy fakt neviem čo mám už napísať. Život je pes. V máji zomrela jedna kamarátka, mala dom postavený, auto si kúpila, urobila si vysokú školu, 2 dcéry mala a fajn manžela a prišiel infarkt, 40 ročná žena a už nie je. Je to ťažké, podľa mňa je dôležité mať dobrých ľudí okolo seba a to vám prajem. Henrieta