tiež som mala partnera, ktorý sa pokúsil o samovraždu, keď som sa s ním rozišla. Pojedol prášky a utiekol z môjho bytu. Našli ho v bezvedomí o 6 hodín neskôr na lavičke kde sme sa prvý krát stretli. Bol týždeň na psychiatrii a pustili ho domov. Keďže nemal kam ísť rodičov mal 600 km ďaleko a ja som nemala to srdce ho vyhodiť, odsťahovala som sa z vlastného bytu a nechala ho tam kým si niečo nenájde. Mala som šťastie, že mám kamaráta, ktorý je psychiater a povedal mi, že sa s ním nesmiem stretnúť a nereagovať na žiadne správy a dať mu presný čas do kedy si má nájsť ubytovanie. Ešte v ten večer ako ho pustili som neposlúchla jeho dobre mienené rady a skoro ma to stálo život. Večer mi volá suseda, že mám pred dverami frajera, že sa vymkol. Išla som teda do bytu, že mu otvorím. Chcel sa porozprávať, na čo som povedala, že dobre (druhá chyba) sedeli sme na balkóne (7. poschodie) prosil, nariekal, sľuboval a keď som povedala, že toto je posledný krát čo sa vidíme, vstal a chcel skočiť z balkóna. Okamžite som skočila a strhla ho na zem, ani neviem kde sa vo mne vzala tá sila, mal 100 kg. Padli sme na zem a ja som rýchlo napísala sestre, že nech volá políciu a pošle ich sem, že nech im všetko porozpráva. Zatiaľ som sa ho snažila nejako uchlácholiť a pripraviť na to, že niekto zazvoní. Trvalo 45 minút, hrôzostrašných 45 minút strachu, či mi niečo neurobí, či sa nerozhodne predo mnou zabiť atď. Keď prišli policajti, okamžite otočil, že o nič nejde, že ja som si to vymyslela. Sedel kľudne na gauči a povedal, že on s nimi nikam nemusí ísť, že on nič neurobil. Nechápala som, zrazu bol normálny, každé slovo mal premyslené a presne vedel čo má povedať. Volali sme záchranku, vysvetlila som im o čo ide a prišli. Zatiaľ nás strážili policajti, keď prišla záchranka, zobrali ho na vyšetrenie. Večer mi píše zo psychiatrie, že teda sa rozhodol, že tu ostane na týždeň. Hneď na druhý deň som mu pobalila veci a odniesla na psychiatriu a chcela, aby mi vrátili kľúče od môjho bytu, na čo som sa dozvedela, že oni mi ich dajú len keď on bude súhlasiť, že nemôžu mu ich zobrať keď s nimi prišiel. Našťastie chcel po mne len fľašu minerálky z bufetu. V ten deň som pochopila, že ma mohol s jeho silou stiahnuť z toho zábradlia alebo mi inak ublížiť. Môj kamarát mi vysvetlil, že pokus o samovraždu je istý druh agresivity, namierenej proti sebe a je veľmi tenká čiara medzi tým, aby tú agresivitu namieril na mňa. Pri prvom pokuse mi ho bolo ľúto a mala som výčitky svedomia, že som tomu mohla zabrániť. Po tom čo spravil u mňa v byte som už nemala zľutovanie, žiadne výčitky, žiadna ľútosť, dokonca mi bolo jedno či skončí na ulici a kam pôjde keď sa vráti zo psychiatrie. Ohrozil môj život, tým, že sa rozhodol, že skočí a nebyť asi adrenalinu a sily, ktorá vo mne bola, pravdepodobne by to dopadlo inak. Tým ti chcem povedať milá Klára, že to že necítiš žiaden stud je dobre, nemáš ho prečo cítiť, ty si nič nespravila. On ťa vystavil takémuto utrpeniu a ťažkej situácii. Nemáš povinnosť cítiť sa previnilo a je dobré, že sa snažíš a chodíš na terapiu, ale uvedom si jedno Ty si nič nespravila za čo by si sa mala hanbiť a nie si mu nič dĺžna, nezaslúži si ani to, aby si na neho myslela, nie ešte mala takéto pocity. Držím ti palce a nezabudni, že život máme len jeden a nepremárni ho myšlienkami na nesprávneho človeka.
