Veronika, je mi to moc ľúto, že ste prišla o mamku. Viem, aké to je. Bože, je to tak ťažké. Ja som mala v období, keď moja mamka zomrela 2 menšie deti. No a tak som nejaký čas chodila ako robot a cpala sa liekmi, aby som vôbec nejak žila. Možno by bolo dobré vyhľadať odbornú pomoc. Tiež som chodila k psychologičke a dobre som urobila. Bude tomu už 10 rokov čo tu mamka nie je, ale žiť musím. Často spomínam na ňu, aj mi je do plaču, ale žiť sa musí. Pokiaľ môžete, skúste tráviť čas so sestrou. Proste s niekým blízkym, ak sa dá. Prajem hodne síl, aby ste to ustála, trvať to bude dlho. Henrieta
