Přidat komentář

Reagujete na příspěvek

In reply to by Anonym (neověřeno)

Henrieta
9. května 2023
Dominik, musím vám napísať, že tiež ma skoro nič neteší, tento svet mi nemá už moc čo dať. Ja, aby som vôbec mohla spať beriem lieky (antidepresíva, antipsychotiká). Keď žila mamka, nebrala som nijaké lieky. Momentálne si hľadám novú prácu, ale absolútne nemám chuť v práci sa tváriť, že je všetko ok. A bojím sa, aby som nenatrafila na zlých šéfov. Zažila som 2 odporných šéfov, ktorým by som najradšej podpálila domy, pretože sa ku mne zle zachovali. Nikoho nezaujímalo, čo ja prežívam, hlavne po smrti mamky. Veď šéfovia rodičov majú, tak houby vedia čo iní cítia. A bude tomu už 10 rokov, čo tu mamka nie je. Žijeme v nádeji, že raz tých zosnulých uvidíme, dúfam v to. Žite aspoň pre to. Henrieta

Napište svoji reakci

Zadejte jméno nebo přezdívku.
Mohou vás čtenáři příběhu kontaktovat?