Zdravím vás p. Janka, je mi to ľúto, že je manžel chorý. Ja viem aké to je stratiť milovaného človeka. Moja mamka - ako som tu už písala, zomrela na rakovinu. Tiež som takto tŕpla až do konca. Myslela som, že sa zrútim, musela som brať lieky na ukľudnenie. Tiež som pracovala, musela som. Je to akoby zomrela polka môjho ja. Útecha žiadna neexistuje, strašne ma to trápi, že tu mamka nie je. Dobre vás chápem, musí to byť ťažké pre vás aj pre dcéru. Keby sme mali čarovný prútik, ale bohužiaľ nemáme. Smrť je súčasť života - to hovorí môj 72 ročný otec. Pani Janka držte sa. Prajem veľa síl. Henrieta z Bratislavy
