Přidat komentář

Dominik, jak budem vypadat, to težko říct. Ja som mame pri hrobe sľúbila, že budem statočná. Lieky ma dostatočne upokojovali, tak som sa snažila. Ja sa viem vcítiť do ľudí, je mi ľúto aj vášho otca, ľudia kapú ako muchy. Zrazu ich tu niet. Tiež mi zomrela 34 ročná sesternica, 2x sa jej podarilo rakovinu zastaviť, 3x už nie. Jej rodičia boli z tej smrti hotoví, dodnes nemajú od jej smrti dobrý vzťah. Včera operovali ďalšiu moju sesternicu z otcovej strany už druhýkrát - vyberali jej veľký nádor. Operácia sa konala vo Viedni. Rodičia sa o ňu boja, má menších synov, jedného ešte pridája. A čo s ňou bude. Tá rakovina sa vracia ako bumerang a ona má len 41 rokov. Vždy bola taká akčná žena, bola bohatá, všetko mala, ale došla choroba a ktovie, čo s ňou ešte bude. Nikdy by som nebola verila, že sa jej toto stane. Bola usmievavá a nikdy sa nenudila. Neviem, či tá rakovina nie je zo stresov, lebo ona žila dosť hektický život A máte pravdu. Niektorí ľudia sú tu dlho. Moja prababka zomrela ako 95 ročná, bola to usilovná žena, skoro stratila muža a ostala sama so 4 malými dievčatami - najmladšie malo 3 roky. Moja babka bola jednou z tých dievčatiek. Človek je tu a z ničoho nič sa vyparí. To som si vždy všímala. Zrazu ho niet. Rada by som nakukla do druhého sveta a vrátila sa. Ale to by som asi veľa chcela. Trochu závidím ľuďom, ktorí tam nakukli a vrátili sa späť. Viem, že prežijete nejako smrť otca, bežte mu zapáliť sviečku na hrob, trebárs sa aj za neho pomodlíte ako som to robila ja. Henrieta