Milá Michaelo, úplne vás chápem, žiaľ smrť si každého z nás nájde. Niekto umrie vo vojne, niekoho zabijú, niekto má třeba autonehodu, niekoho zničí ťažká smrteľná choroba. Ja tiež len prežívam a to je už 9 rokov čo som mamku stratila a čudujem sa, že mi je stále ešte smutno. Tiež som stratila dedka aj babku (maminých rodičov), lenže u nich som to brala inak, tak že už majú vysoký vek - cez 80 rokov, ale mama mala len 63. Ideme tam proste všetci. Život vie byť krutý, zlých ľudí je všade dosť, pamätám si moc dobre, čo ste písali o sestre, švagrovi a neteri. Musí to byť hodne ťažké sa s tým naučiť žiť, snáď vás trochu poteší, že s vámi hlboko súcitím a zároveň prajem silu, aby ste to dokázali ustáť, aj keď je to ťažké. S pozdravom Henrieta
In reply to Dobrý den paní Henrieta.. by Anonym (neověřeno)