Milá Michaelo, pamätám si ten váš príbeh. Ako vidíte sú tomu už 2 roky, to ale letí, bohužiaľ bolesť zostáva, ja truchlím za mamčou už 9 rokov. Zákerná rakovina ju dostala. Pripadám si strašne osamocená, keby sme tak mohli ísť za našimi zosnulými. Najviac ma chytá zlosť, keď si pomyslím, že (a už to tu viacerí spomenuli) zlí ľudia si chodia po svete ako keby sa nechumelilo. Slová útechy pomaly ani neexistujú, život je pes - to hovorím já. Dobrí idú - zlí si tu žijú. Dúfam, že raz sa s nimi stretneme, už aby to bolo. Takého príbehy dokážu poznačiť negatívne celú rodinu - hlavne najbližších. Držte se a raz sa s nimi hore snáď uvidíme - ja hovorím, že včera už bolo neskoro, čo mi tak mama chýba. Henrieta
