Milá Miška prijmite úprimnú sústrasť. Veľmi dobre vám rozumiem. Verte, že stratiť mamku, je to najhoršie. Je to ako keby zomrela polovica môjho ja. Ja nemám mamu už 9 rokov, ale bolesť mi zostala. Dala by som neviem čo za to, keby som si s ňou mohla dať tú kávu. Mama kávu milovala, ja som ju tiež zvykla s ňou piť. Keď som ešte bola neplnoletá, tak mama si vždy uvarila kávu, nechala ju na kuchynskej linke a ja keď som prišla do kuchyne polovicu som jej vždy vypila. Ešte do dnešného dňa si pamätám, že pila zalievanú kávu. Hrozne mi chýba a trhá mi srdce, že jej nemôžem už nič povedať. Najradšej by som išla za ňou. Kedy ten deň už príde? Mami, hrozne mi chýbaš. Držte sa Miška, neviem vám ani napísať slová útechy ani po 9 rokoch, lebo mama je len jedna. Henrieta z Bratislavy
