Přidat komentář

Milá p. Janka, ďakujem za vaše slová, máte pravdu - tá rakovina je strašná nemoc. Bohužiaľ príde ako blesk z neba a sme všetci bezmocní. Tiež som sa rozprávala s kňazmi (o mojej mame musím napísať, že bola veľmi veriaca žena, často sa modlila s knižkou v ruke) a kňazi vždy povedia, že sa máme modliť za zosnulých, to im pomáha a tak som chodila k hrobu dedka, babky a potom už aj mamy zapaľovať sviečky, občas upratať hrob a modliť sa. Čo iného mi zostávalo? Tiež som taká podobná ako vy v tom, že keď mama žila, tak som sa vždy o rodičov strašne bála, aby sa im nestalo niečo zlého. Ako dieťa som čakávala mamu kedy príde z práce domov a keď som ju videla prichádzať, tak som sa potešila, že došla v poriadku domov. Chápem vás, že striedavo truchlíte za bratom aj mamou, veď stratiť 2 ľudí je veľa. Moja mama zomrela v decembri (prosinec) 2013 a pred ňou zomrela jej mama - moja babka a to bolo v januári (leden)2012, čiže v priebehu ani nie 2 rokov som prišla tiež o 2 osoby, lenže u babky som to brala inak - ona mala už 83 rokov (zomrela na zápal pľúc), ale nikdy by ma nenapadlo, že mama pôjde tak rýchlo za ňou a mama mala len 63 rokov. Mamina smrť ma dostala do kolien a vyslovene som brala lieky na upokojenie, aby som vôbec žila. Mama zomrela pred Vianocami, ja som v tom čase mala dovolenku a po Novom roku keď som sa vrátila do zamestnania, tak kolegovia nevedeli, či mi majú skôr povedať Šťastný nový rok alebo úprimnú sústrasť. Strašná doba to vtedy bola. Keď myslievam na mamu, tak sa mi niekedy stáva, že mi príde do sna a sú to pekné sny, kde mám najlepší pocit, lebo je to také ako keby tá mama pri mne žila. Ale keď sa zobudím som v krutej realite, že tu mama nie je. Teraz si užívam s otcom pekné chvíle, bozkávam ho na tvár - kým ešte žije, za všetko mu zvyknem poďakovať, aby sa dobre cítil, pretože otec by sa pre mňa rozkrájal - on bol vždy obetavý, rozumiem si s ním, je pre mňa väčšou oporou ako môj manžel. Dcéry sú už väčšie, moc im nerozumiem, sú v puberte a tá nimi plieska, majú taký svoj život a svoje záujmy, ja idem bokom, tak trávim čas s otcom. Tá maminka mi vždy bude chýbať, tak ako všetkým, ktorí ju stratili, snáď sa spolu raz všetci stretneme. Tomu verím ja. P. Janka držte sa a aj všetci ostatní, ktorí stratili svojich drahých. Henrieta z Bratislavy