Přidat komentář

Reagujete na příspěvek

In reply to by Anonym (neověřeno)

Henrieta
8. ledna 2022
Drahá pani Janka, som veľmi rada, že som vás mohla aspoň trochu utešiť. Viem, sa do vás vcítiť, lebo som to sama zažila. Moja mama zomrela pred 8 rokmi na rakovinu. Ja som sa ani nemohla o ňu starať, pretože keď prišla do nemocnice za ňou, lekári ju ani nechceli veľmi púšťať dolu z postele, pretože sa jej rozpadávali kosti (4. štádium rakoviny), mala aj vodu v bruchu, vyzerala ako tehotná v 9 mesiaci, štyri dni pred jej smrťou sa jej roztrhali črevá, lekár musel urobiť vývod a keď ju rozrezal, tak jej ani črevá nebolo vidno kvôli metastázam. Mama zomrela na rakovinu prsníka, metastázy už boli v celom tele. Doma byť nemohla, pretože ja by som jej pomôcť nevedela, nie som lekár a doma by mi bola zomrela, bola by ju zaliala voda. Ona už došla do nemocnice len zomrieť. A bolo to pred Vianocami. Ja som brala upokojujúce lieky, lebo pozerať na zomierajúcu mamu bolo pre mňa strašné. Ledva som prežila Vianoce v roku 2013, ale pred očami to mám dodnes. Tiež manželovi nemôžem stále o tom hovoriť, lebo tiež ma nechápe, hoci jemu otec v roku 2006 zomrel na rakovinu. Ale ja som strašne citlivá osoba. Mám ešte 71 ročného otca, ktorý je vitálny, ale keď si predstavím, že raz príde deň keď ho budem musieť dávať do hrobu, tak mi je už teraz zle a pritom viem, že taký deň raz príde. Ale vy ste veľmi statočná, lebo to, čo ste dokázala - tak dobre sa postarať o blízkych a určite ste to robila z lásky k nim - tak to by dokázal len málokto. Len si hlavne nič nevyčítajte, pretože psychicky vám to nepomôže, skôr môžete byť na seba hrdá, že ste vynikajúco všetko zvládli. Snáď naši blízki budú zhora na nás dávať pozor a ja raz do budúcna dúfam, že sa spolu všetci na druhom brehu stretneme a budeme navždy spolu. A rozhodne nevešajte hlavu, čas zahojí mnoho rán a ja dúfam, že raz sa budete môcť radovať aj z vnúčat - keďže máte dcérku a budú aj veselšie obdobia ako sú teraz a musím povedať, že u vás je to ešte len krátka doba odchodu vašich blízkych a prvý rok je najťažší. Ale prajem vám, aby ste všetko ustáli. Som si istá, že sa vám to podarí, lebo ste silná osobnosť. Držte sa a prajem hodne síl. Henrieta

Napište svoji reakci

Zadejte jméno nebo přezdívku.
Mohou vás čtenáři příběhu kontaktovat?