Ahoj, moja maminka odišla skoro a necakane pred rokom a mesiacom...stále tomu neverím...medzi nami bolo veľmi silné puto, bola som jej miláčik a ona moj...naraz som o ňu prisla a môj život sa zmenil, denne chodím na cintorín, každý deň mam v hlave milión myšlienok s ňou...plačem...strasne mu chýba, dala by som za ňu všetko...aj seba...tak ako som Vianoce milovala tak ich teraz nenávidím... boli to sa pozerať ako sa všetci tešili, kupovali darčeky a ja?? Nikdy sa s tým nezmierim, ta bolesť je priveľká ...drzi ma nad vodou jedine to, že verím že "druhý svet" existuje ....mám aj niekoľko príhod kde si myslím že prisla za mnou. Prajem veľmi veľa síl a času...mne to všetko príde ako včera...potrebujem ešte veľa vela veľa času, učím sa žiť bez nej ale je to veľmi ťažké...