Milá Hanny, dobre chápem vašu bolesť. Moje deti sa tiež tešia na Vianoce, ale ja tu už 8 rokov nemám mamku a ona ešte k tomu zomrela 2 týždne pred Vianocami. Už tie Vianoce nie sú také. Príde mi to len taká fraška o drahých daroch a jedle. Moje dcéry sú v puberte a na moju mamu až tak nespomínajú, ale pre mňa je to akoby sa to stalo včera. Prepadá ma v poslednej dobe šialená chuť ísť za mamou. Darmo si píšem sms-ky s priateľmi, mamu mi nikto nenahradí, presne ako vám manžela nikto nemôže nahradiť. Sedem mesiacov je ešte len krátka doba, to trvá celé roky, kým sa bolesť otupí, ale aj tak zostáva rana na duši. Ja som po operácii kolena a viem, že mamka by mi pomohla, podržala ma psychicky, niečo by mi aj uvarila a ja by som sa s ňou motala v kuchyni ako sme to spolu robievali. Tiež sme chodili spolu na polnočnú. Teraz ma nič nebaví a to už je osem rokov, čo tu nie je a to je už nejaká doba. Dcéry majú svoje kamarátky, ja sa cítim osamelá. Dala by som aj neviem čo za to, keby som s ňou mohla byť aspoň 5 minút, ale viem, že to už nikdy nebude. Držte sa všetci, ktorí ste stratili vašich drahých. Prajem všetkým pokojné vianočné sviatky. Henrieta
