Přidat komentář

milá p. Lenka, máte úplnú pravdu, dobre si pamätám pohreby, hrávali pieseň Blíž k tebe Bože môj, chodilo sa vždy v čiernom, ja som musela nosiť čierne oblečenie ešte aj keď mi 89 ročný dedko - mamin otec zomrel (mama na tom trvala). Teraz sa tá čierna farba až tak veľmi nenosí, moja svokra nosila 1 rok čierne oblečenie keď jej zomrel manžel, moja mama takisto nosila 1 rok čiernu farbu (aj keď jej zomrela mama, aj keď otec). Teraz nikoho nič bohvieako nezaujíma. U mňa v práci sa len riešia hlúposti, mám administratívnu prácu - práca so spismi a 50 policajtov na oddelení, ktorí riešia podľa mňa samé hlúposti. Mňa začalo bolieť koleno - to tu nikoho nezaujíma, ešte gúľajú očami, čo ste si to dovolili vôbec ochorieť. Viem, že keby žila moja mama, určite by mi aspoň uvarila obed, teraz mi nikto ani pohár vody nepodá. Viem, že u mňa ten smútok za mamou sa vracia aj po 8 rokoch, pretože zrejme starnem a začínam byť viac plačlivá a aj preto, lebo prichádzajú občas aj zdravotné problémy, ktoré ma určite nepotešia. Tu v práci mi nikto ani nepomôže, skôr mi len všetko sťažujú a hlúpo ma občas využívajú. Keby som nastúpila do inej práce, tak sa bude scénar opakovať, pretože som to už párkrát zažila. Keď ochoriete, ešte každý si do vás kopne (nikto sa neopýta ako sa cítite) alebo utrúsi hlúpu poznámku. A to sú tie veci, ktoré už nemôžem mame povedať. Akú mám prácu, akí sú tu ľudia. Dcéry mám už väčšie, ale ony majú svoje starosti, ja ich už moc nezaujímam, sú v puberte, riešia nákupy a školy - ako to už u väčšiny dievčat býva. Preto sa mi tu už nechce byť. Nevidím nijakú radosť do budúcna. Dcéry - keď budú raz mať svoje deti, možno tu už nebudem, alebo budem chorá - po 60. veku - to už človek môže čakať. A je pravda, že ak vám zomrie milovaná osoba - je to ako keď polovica z vás zomrie. A to nehovorím o tých hlúpych rakovinách, ktorých je ako chrípok. Každý druhý človek ju dostane - a to všetko robia nervy a stresy. K tomu covid a je to. Potom kopa pohrebov. Krutá realita. Dúfam, že sa raz s našimi blízkymi stretneme aj keď to čakanie na stretnutie trvá. Zdravím všetkých a veľa sily prajem. Henrieta