Milá slečna, rada by som vám napísala, aby ste si v žiadnom prípade nebrali život (nepomôžete tým ani sebe, ani iným). Život je dar, treba sa radovať z maličkostí a ak máte pocit, že ste tu zbytočná a že život je nanič, radšej vyhľadajte dobrého psychologa, ktorý by vám pomohol. Tiež som tam chodila po smrti mojej mamy. A nejako som to prekonala, musela som. Ženám, ktoré stratili milujúcich manželov by som poradila, aby si spolu písali, navzájom sa podržali alebo osobne stretávali (ak sa dá). Tiež som po smrti svojej mamy brala lieky a chodila som na návštevu k rodinám z maminej strany, porozprávali sme sa o všetkom možnom, dosť mi to pomohlo a tak mi to aj radila psychologička. Prvé mesiace po smrti milovaného človeka sú strašné, ale neprepadajte malomyseľnosti. Myslite na to, že raz sa s nimi stretnete a nech vás to drží nad vodou, pretože každý z nás tam ide. Všetkým prajem veľa síl a hlavne majte veľa dobrých ľudí okolo seba. Henrieta z Bratislavy
