Ďakujem vám p. Ján za povzbudzujúce slová. Bohužiaľ mojej mame ani nestihli dať chemoterapie, už aj na to bolo neskoro, akurát jej vytiahli vodu z brucha, lebo ho mala veľké, vyzerala ako tehotná a rozpadávali sa jej kosti, takže nemohla ani dolu z postele. Proste strašné toto vidieť. Brat to prežil chvalabohu - nemal rakovinu, takže to nejak šlo. Tá rakovina je fakt zákerná, najhoršie je to asi, že sa stále vracia naspäť. Mala som jednu sesternicu, ktorá zomrela asi pred 3 rokmi, bola slobodná, ona mala len 34 rokov, 2x rakovinu porazila, ale tretíkrát už nie, jej rodičia boli z toho hotoví, bola aj v Austrálii, Afrike a zrazu jej už nebolo (šlo to rýchlo). Ste písali, že by ste rád čo najskôr išli za manželkou, niekedy to naozaj býva, že po roku manželia zomrú, ale nie je to všade tak. Môj otec žije už bez manželky 6 rokov (on je silná osobnosť), moja babka z maminej strany žila bez manžela až 9 rokov. Kolegyňa mala rodičov, ktorí zomreli rok po sebe. Takže ťažko povedať kedy kto pôjde na druhý svet. O otca sa tiež bojím, on bude mať 70 rokov v lete, pýtam sa ho či nezabudol zobrať lieky (na krvný tlak) a ako sa cíti, či mu nie je zle a tak. Som niekedy ako blázon, ale nemôžem si pomôcť. Mám ho rada tak, ako ste aj vy manželku ľúbili. Viem, že to budem ťažko prežívať keď tu už nebude. Ja som dosť citlivá, strašne všetko prežívam a rodičov som milovala, robili všetko pre to, aby som bola šťastná. Držte sa aj vy, myslím na vás. Henrieta
In reply to Dobrý den Henrieta, by Anonym (neověřeno)