dobrý deň p. Ján, nedá mi zase vám neodpísať. Bolesť bude na duši ešte dlho trvať, viem to podľa seba keď sme mamu pochovávali. Ja som dosť citlivá duša, ťažko som to prežívala. Najviac ma ale trápi to, že mama tiež nemusela zomrieť tak skoro, len ona bola bohužiaľ lajdák na to, aby navštívila doktorov - nechodila moc na preventívne prehliadky a to bola na dôchodku, času mala dosť, mala aj známych lekárov blízko domu. Je mi ľúto toho, že som ju nevtiahla tam aj nasilu, len to bolo ťažké, pretože mama zastávala názor, že "ak pôjdem k lekárom nájdu mi všetky choroby". Občas išla na kontrolu, ale len málokedy a to mala známych lekárov, jeden rodinný lekár (2 atestácie mal) jej chcel vybrať aj maternicu - bolo to nutné, ale mama sa zľakla a nešla tam. Potom pred smrťou jej prasklo črevo, nebolo jej ani tie črevá vidieť (samé metastázy mala) a už bolo neskoro. Trochu som jej vyčítala, že nechodila na preventívky, ale povedala nech jej s tým dám pokoj. Pred 2 rokmi skoro zomrel môj brat (38 ročný) prasklo mu slepé črevo, lekári ho museli čistiť a 3 týždne ležal v nemocnici (zvýšené teploty mal), rana mu mokvala, prišiel k lekárovi v hodine 12.-tej, lebo by bola nastala otrava krvi. Všetci v tom čase sme sa za neho k Bohu modlili, takže to prežil. On má 3 menšie deti a úver na krku. Život je nevyspytateľný, nevieme dokedy tu budeme, ja chodím pravidelne na preventívky, lebo tiež som mala nález v prsníku, ale nebolo zatiaľ treba nič robiť, absolvovala som biopsiu. Chodím každý polrok k lekárom na kontroly, lebo radšej skôr ako by malo byť neskoro. Rakoviny sa strašne bojím, je to ako chrípka, má ju každý druhý človek. Držím vám palce nech všetko zvládnete, ste silný muž, páči sa mi ako ste sa snažili postarať o všetko (a injekcie by nedokázal pichať každý - ja určite nie). Máme aspoň nádej, že sa so svojimi blízkymi stretneme na druhom svete. Veľa síl vám prajem do budúcna. S úctou Henrieta z Bratislavy.
