Přidat komentář

Reagujete na příspěvek

Henrieta
20. září 2019
Úplne vás chápem, mne tiež zomrela pred 6 rokmi mama na rakovinu, tiež na ňu často myslím, trápi ma to a vždy bude, tiež si občas pripadám sama, tak rada by som ju videla, určite by ma povzbudila. Taktiež nemám prácu, v marci 2019 som o ňu prišla kvôli chorobám a zamestnávateľ nemal pochopenie, pretože on je vždy zdravý a má obidvoch rodičov, tak ťažko pochopí. Tiež nemám chuť na nič, nemám silu si hľadať nové zamestnanie. Keby žila mama, tak by som takto neskončila. Verím vám, že je to ťažké a každý trúchli inak, záleží asi na tom aký vzťah sme mali s mamou, ale mama je iba jedna a vždy bude chýbať. Mamy by nemali zomierať, pretože sú nenahraditeľné. Prajem vám veľa síl a naozaj býva aj mne po 6 rokoch ťažko, obzvlášť keď sa mi stane niečo zlé, mame by som sa mohla zdôveriť a verte mi, že ja si ešte aj po 6 rokoch poplačem. Ťažko povedať dokedy má človek trúchliť, nie je to časované a bolesť dlho trvá, možno aj celý život. Držte sa Milan. Prajem všetko dobré. Henrieta

Napište svoji reakci

Zadejte jméno nebo přezdívku.
Mohou vás čtenáři příběhu kontaktovat?