dobrý deň, mne tiež zomrela mama na rakovinu a je to už 6 rokov a stále mi je za ňou smutno. Ten prvý rok je najťažší. Ja som musela polroka brať lieky, pretože bez nich som to nezvládala. Aj teraz mi je smutno keď vám píšem. Byť bez mamy je to najťažšie, čo nás v živote stretne a trvá to dlho než bude lepšie. Keď na mamu myslím, tak sa mi o nej zvykne snívať a vždy keď sa ráno zobudím, tak som rada, že som mala sen s mamou. Väčšinou sú to pekné sny a som rada, že tam tú mamu vidím a mám výborný pocit, že je so mnou. Bohužiaľ keď sa zobudím, hneď si uvedomím, že tu mama už nie je. Na to ani nie je liek ako sa s toho dostať. Najlepšie je mať okolo seba milujúcich ľudí, ktorí vás podržia, pretože to inak nejde. Myslite na ňu často a budete mať s ňou sny, aspoň tam tú mamu vidím. Ja som chodila aj k psychologičke veriacej - veľmi dobrá žena a jej som sa vyžalovala. Je dobré tráviť čas s milujúcimi ľudmi v rodine - ak máte dobrého otca, manžela a deti - oni sú tí, ktorí držia nad vodou alebo dobrí priatelia, ktorí vás majú radi. To sú dôležité veci, tá mamina vždy bude chýbať - to je samozrejmé. Mamu nič nenahradí, ale láska blízkych ľudí pomáha prekonať ťažké obdobie. Držte sa, prajem vám aby ste to zvládli. Henrieta
