Milá Laura, tiež poznám tie pocity, mne tiež zomrela maminka pred 5 rokmi. Tiež mi je smutno, žiť bez nej je ťažké, nič ma nebaví, do práce ale chodiť musím, ale nebaví ma chodiť von, už nikdy nepôjdem s mamou na prechádzku, alebo niekde na kávu. Chodili sme spolu aj na cintorín k babke na hrob. Rozprávali sme sa, mohla som sa jej vždy zdôveriť, všetko jej povedať, ale umrela na rakovinu. Tiež som sa s ňou bola v posledný deň v nemocnici rozlúčiť. Bolo to hrozné, žila som v tej dobe na liekoch, lebo by som ani z postele nevstala. Aj teraz mi veľmi chýba, bez nej to už nie je ono. Je to, ako by sa to stalo včera. Tiež mi aj navarila, varila dobre a keď som bola chorá, varila mi čaje a vždy mi vedela poradiť. Je to bez maminiek ťažké, človek nemá chuť k životu. Držte sa, prajem veľa síl. Henrieta
