dobrý deň, Nika chápem dobre Vašu bolesť. Mne zomrela mama pred 5 rokmi, ale je to ako by to bolo včera. Nič nie je horšie ako stratiť blízkeho človeka, ktorého sme milovali. Nechápem prečo dobrí ľudia musia umierať. Tiež ma niekedy nič nebaví, bez milovaných ľudí nemáme chuť žiť. Je to hrozne ťažké, človek si pripadá osamelý, bolesť sa trochu po rokoch otupí, ale ja zvyknem plakať ešte aj po 5 rokoch. Pripadá mi to nekonečné, tie duševné bolesti. Niekedy by som tu najradšej už nebola. Ale musím fungovať pre deti. Držím Vám palce aby ste našli duševný pokoj, silu do života a možno raz si nájdete ešte nejaké dobrého partnera, aj keď sa to teraz zdá nemožné, možno o pár rokov to bude iné. Život sa mení, menia sa aj ľudia, aj myslenie ľudí a ako sa hovorí čo ma nezabije to ma posilní - možno o pár rokov budete silnejšia a vyrovnanejšia ako teraz. Len to trvá samozrejme. Držím palce a myslím na Vás. Henrieta
