dobrý deň, musí to by pre Vás ťažké vidieť v takom stave svoju dcéru. Ja som pochovala pred 5 rokmi mamu, ktorá mala tiež rakovinu prsníka. Ten koniec je najťažší, vidieť to je hrozné. Ja som musela brať lieky na spanie, inak by som sa zbláznila. Som dosť citlivá, mamu som mala rada, vždy mi pomáhala. Strašne mi chýba a keď mám ťažké dni, tak si poplačem. Je hrozné vidieť umierať najbližšieho človeka, ako keby sa to stalo včera. Nechodila som ani na cintorín, pretože tam by som iba plakala a to môžem aj doma a ani som nemala silu. Mama zomrela v nemocnici, pretože tie metastázy mala po celom tele a prasklo jej črevo, takže nemohla ani chodiť, len ležala a 5 týždňov po stanovení diagnózy zomrela. Držte sa, je mi to ľúto, že máte chorú dcéru, jedine sa človek môže modliť za jej uzdravenie, ale u mojej mamy to nepomohlo, pretože tie ložiská mala v kostiach a keď ju otvorili, tak jej ani nebolo vidieť tie črevá. Pol roka som brala lieky, pretože som vôbec nespávala a musela som fungovať ďalej. Prvý rok po smrti milovaného človeka je ťažký, potom sa tak človek upokojí, bolesť sa trochu otupuje, ale keď máme s blízkymi pekný vzťah o to je to ťažšie. Držte sa a prajem vám veľa síl a vašej dcérke uzdravenie. S pozdravom. Henrieta
