Přidat komentář

Milá Ivka, plne vás chápem, že máte zlosť, človeka to hnevá, že tu už nie sú mamy s nami. Ja sa vždy utešujem tak, že si hovorím, že tento život je len dočasný, raz sa s maminami stretneme na druhom svete. Všetko sa raz skončí, aj ľudský život. Máme nádej, že raz budeme spolu s tými, ktorých sme mali najradšej, že nás predišli a čakajú na nás. Život rýchlo na tomto svete rýchlo prejde a ja po 4 rokoch od smrti mamy mám nádej, že som krok za krokom bližšie k nej. Už sa moc ani smrti nebojím, občas si ešte za mamou poplačem, hlavne keď sú sviatky. Snáď to bude na tom druhom svete lepšie a dúfam, že sa tam (keďže sme veriace) budeme naveky radovať spolu. Nebojte sa, o pár rokov sa budete na všetko pozerať inak, budete viac duševne vyrovnaná, mení sa myslenie ľudí, mení sa život a s odstupom času bude bolesť menšia. Hlavne myslite na to, že sa s mamou stretnete a trochu vás to bude držať nad vodou. Nič nie je večné, ani bolesť, všetko sa raz pominie. Prajem vám, aby ste v sebe našli silu a hlavne sa nevzdávali, je to ťažké, ale pomaly to pôjde. Držte sa. Henrieta.