Ivka, prajem úprimnú sústrasť. Mne zomrela mama pred 4 rokmi na rakovinu. Pomaly sa z toho dostávam, chce to veľa času kým sa bolesť otupí. Pol roka po jej smrti som užívala lieky na spanie, pretože som nevedela fungovať. Je to ako keby som zomrela s ňou. Akoby niečo vo mne umrelo. Postupne sa dá z toho dostať, ale ide to ťažko a dlho to trvá. Je to už iný život. Je to život bez nej. Viem, ale že mama by nechcela aby som bola smutná. Ako ju poznám, viem, že by chcela, aby som sa snažila a žila dobre aj ďalej. Chodila som aj k psychologičke. Je dobré sa podeliť o svoje pocity. Pomohli mi knihy a modlitby. Držte sa, chce to kopu času a dobrých ľudí okolo seba a žiť pre svoje dieťa, dieťa vám dá energiu a potrebuje vás. Myslím na vás a prajem veľa sily, aby ste všetko zvládli aj bez mamy. Vaša mamina by to tak chcela. Veľa šťastia. Henrieta.
