Danka prajem úprimnú sústrasť. Viem, že prežívate veľkú bolesť. Ja som prišla o mamu pred 3 rokmi a cítila som to isté čo vy. Nemohla som v noci zaspávať, jej smrť ma strašne trápila, musela som užívať lieky na spanie. Ešte aj teraz po 3 rokoch je mi smutno za ňou. Nemôžem jej už nič povedať. Tiež som fungovala ako robot. Keď si predstavím, že ešte budem musieť raz pochovávať aj otca tak ma mrazí v tele. Najhoršie je, keď musíme žiť ďalej bez blízkych, ktorých sme mali radi. Vždy nám budú chýbať. Držte sa aj keď je to ťažké. Prajem vám veľa síl a žite pre vaše deti. Henka
