milý jiří, prajem úprimnú sústrasť. Ja mám také isté pocity ako vy, pretože som stratila mamu, ktorú som mala rada. Aj keď to na Vianoce budú 3 roky, mám pocit ako keby to bolo včera. Mama mala rakovinu - 5 týždňov po stanovení diagnózy zomrela. Ja som po jej smrti len brala lieky na spanie - pretože by som sa asi zbláznila. Ešte aj teraz s odstupom času si dám liek, aby som vôbec spala. Strašne ma to trápi. Tiež nemôžem spávať, mama tiež nemala až tak veľa rokov (63 r.), tiež tu ešte mohla byť. Dobre chápem vašu bolesť, niektorí ľudia majú 80 rokov a stále sú tu a niekto sa nedožije ani 40-tky. Je to nespravodlivé. Mamu uvidím, až keď budem umierať - tak to je. Mám otca, muža a deti, ale mama mi chýba. O otca sa od maminej smrti veľmi bojím. Tento život tiež len prežívam a často je mi smutno. Nie je to už ono. Držím vám palce a myslím na vás, držte sa. Henka
