Dobrý deň, našla som túto stránku, keď som hľadala info o apalickom syndrome. Manžel 45r. dostal v novembri prvú CMP, po 2 týždňoch ho prepustili domov, boli sme raz hore raz dole a už keď sa zdalo, že je to na dobrej ceste, sa manžel nad ránom pred silvestrom vybral na "prechadzku" a spadol, o týždeň už bol na ARE s druhou CMP, operáciou brucha- natrhnutá slezina po páde asi 2l hnisu medzi črevami, zápalom pľúc spojeným s plesńou. V prvých dňoch sme ani nedúfali, že prežije, prognóza - nie je nádej. Po 10 týždňoch z ARA na internu a za týždeň doma. Z bezvedomia za stal apalicky sy., prognoza- bez šance na zlepšenie, podvýživa(stále bol chudý, šlachovitý cca65 kg a po prvej porážke 10kg dole po druhej ďalších 10!), hnačky, žiadny pohyb len občas slabý náznak, slabé stisnutie ruky. Takto prišiel domov. Teraz prešlo asi 6t., už viem ako to myslel lekár, keď povedal, že to budem mať ťažké, lebo som sa nedala odradiť a vzala si ho domov. Máme 4 deti - 25, 22, 10 a 9 a vnučku 3r. Dcéra musela do práce, syn tiež pracuje, tí mladší sa úplne zmenili, tak rýchlo akoby dospeli, zhoršili si známky, syn sa uzavrel do seba. Priatelia sa začínajú vytrácať a ja tak snažím sa robiť čo sa dá, cez deň čo ztíham a po nociach hľadám ako ho dostať z tej podvýživy( porucha metabolizmu) nastavovať stravu, a hlavne ako ho prebudiť. Už začal priberať, nehnačkuje, hýbe rukami nohami, pri kašli vydáva zvuky, reaguje na podnety, nič z toho nebolo... Mám chvíle kedy to vzdávam, odpadávam od únavy, plačem naozaj často. Neviem či sa to zmení, či sa ku nám vráti ,ako je postihnutý mozog po tej porážke. Ako dlho a ako sa prejavuje samotné preberanie. Povedali nám, že je zázrak, že to vôbec prežil, že ho nemuseli opakovane operovať. A že potrebuje zázrak na to, aby sa prebral. Toto je môj príbeh v skratke. Dúfam, že sa to zmení, že sa preberie. Neviem ako sa prejavuje samotné preberanie, či nás vníma, či vie, že sme to my. Budem vďačná za akýkoľvek príspevok. Monika