Este by som sa s vami chcela podelit o nieco, co doteraz neviem pochopit ani sa zmierit s pocitmi viny. Dostala som znamenia pred tym ako zomrel. Len som ich nespravne pochopila, mohol este zit. Asi mesiac pred tym sa mi snivalo ze zomrel. Bol to velmi zivy sen a strasne som sa v tom sne zlakla. Zobudila som sa a v tom som ho pocula ist dolu schodmi. Bola som hrozne stastna ze to bol len sen a pomyslela som si, ze sa hovori ze ak niekto v sne umrie tak bude dlho zit. A bola som hrozne spokojna ze to tak je a pustila som to z hlavy. Asi 3 dni pred jeho smrtou som sedela pri dome, ked na mna z vysky (akoby z nasho okna na poschodi) spadol obrovsky cierny chrust. Mal asi 5 cm a priserne ma to vylakalo. Povedala som mu, ze je to zbamenie, ze asi zomriem. Zasmial sa, nebral to vazne, aj ked som mala pocit ze ho to trocha podrazdilo. V den ked zomrel, osadzoval ruru na nasu novu cisticku. Buchal po nej takym gumovym kladivom. Dunelo to, pomyslela som si zo strandy, ze je to zvuk ako z pekla a ze tym moze zobudit nejakeho demona. Sla som za nim, pozriet co robi, akurat sa mu kusok rury odlomil tak si zahresil. Opytala som sa ci nepotrebuje pomoc a este som mu povedala nech sa nerozculuje lebo dostane infarkt. Pol hodiny nato siel do kupelne, kde dostal infarkt a zomrel. Bol to mlady a silny chlap, vzdy sme sa smiali ked som mu hovorila ze ma spomalit a on na to ze milacik, ja som z nas ten mlady (bol o 4 roky mladsi). Preto by ma nikdy nenapadlo, ze sa mu vazne moze nieco stat. Ale teraz si vycitam, ze som nebola pozornejsia, ze to mohlo cele dopadnut inak. Ak ked viem ze je uz na vsetko neskoro, hrozne na to trapi a nevzdy bude. Verite tomu? Boli to len nahody, alebo nie?
