Tiez som citala vystizne prirovnanie: ked nas blizky clovek opusti ci zomrie, je to ako by nam odsekli cast tela. Fyzicke telo ostava vcelku, ale nie je to tak. Chyba zasadna cast a zivot sa zrazu rozpada. Je to ako by vas zrazilo neviditelne auto.
Presne tak to je. Tiez sa casto vraciam na tieto stranky, lebo vsetci okolo to uz maju za sebou a myslia si ze ja tiez. Rovnako sa stranim spolocnosti, lebo mi pride hrozne ze vsetci funguju ako by sa nic nestalo. Nevladzem sa tvarit ze je vsetko ok, nenavidim otazku Ako sa mas? Vsetko v poriadku? Mam chut kricat, ako moze byt vsetko v poriadku? Uz nikdy nebude nic v poriadku! Nemozem pochopit tu nespravodlivost voci nemu, ved nikomu neublizil. A nemozem pochopit tu nespravodlivost voci nasej dcere ktoru budem do prvej triedy viest sama a ostatne deti tam budu mat obidvoch stastnych rodicov. Preco??????
In reply to Presiel takmer rok....bolo by Anonym (neověřeno)