milá deniska, máš pravdu. My tu už musíme žiť aspoň pre detičky. Pre ne by bolo strašné keby mamu nemali. Ja sa venujem svojim dvom dcéram, pretože keby som tu pre ne nebola, viem že by boli smutné a to nechcem. Jeden môj známy, ktorému zomrel otec, tvrdí, že "žijeme so živými a nie so zomrelými". Na zomrelých budeme vždy spomínať v dobrom. Po čase sa trochu tá bolesť otupí a budeme fungovať ďalej. Musíme. Naše mamy by si to tak priali. Snáď ich raz uvidíme na druhom brehu a teraz kým sme tu nech nad nami držia ochrannú ruku. Nádej na stretnutie s nimi nech nás drží nad vodou. Veľa síl. henka.
In reply to ..znám jak boli truchleni-moc by Anonym (neověřeno)