Přidat komentář

ahoj anička, myslím, že máš pravdu. V decembri bude rok čo mi zomrela mama a ja som si nikdy jej fotky nevystavovala po dome a na cintoríne tiež som bola toľkokrát, že by sa to dalo spočítať na prstoch rúk. Na Sviatok zosnulých sa chystám na cintorín mame, babke a dedkovi zapáliť sviečky, viem, že tam nie sú. Ich duše sú inde. Dúfam, že sú šťastní a že na mňa čakajú. Každý má svoj čas odchodu z tejto zeme. Je ale pravda to, že za mamou je mi smutno. Rada by som ju videla aspoň vo sne a chcem veriť, že je šťastná a že ju nič nebolí. Mala tú odpornú rakovinu, ktorú ani lekári nevedia vyliečiť. Všetkým prajem veľa síl a odprúčam prečítať si svedectvo Glorie Polo - kniha "Stála som pri bráne neba a pekla". Stačí si dať do googlu "Gloria Polo" alebo "Stála som pri bráne neba a pekla". Držte sa všetci. Henka