ahoj rikina, od smrti mojej mamy uplynulo už 8 mesiacov, ale myslím si, že aj keby to bol rok, tak to bude stále rovnako bolieť, ako keby sa to stalo včera. Tiež chodím ako mátoha a všetko robím akoby vo sne. Nič poriadne nevnímam, mám strašne veľa roboty a žijem tiež len zo dňa na deň. Mama mi strašne chýba, vždy mi veľa pomáhala a teraz zostala celá domácnosť na mne, starosť o dve detí, v práci to nie je nič moc. Chodím ako robot a nedokážem sa z ničoho tešiť. Keď si spomeniem na mamu chytí ma strašný plač. Potom sa vyplačem, aspoň sa mi uľaví. Ktovie koľko rokov tu budem musieť byť. Je to bez nej ťažké, ja som ju mala strašne rada, poslúchala som ju a zrazu tu nie je. Som rada, že sú tu tieto stránky aspoň sa môžem vypísať. Držte sa všetci, ktorí ste prišli o milované mamy. heňka
In reply to Ahoj, ja mám ten pocit stále, by Anonym (neověřeno)