Přidat komentář

Ahoj rikina, viem ako sa cítiš, presne také pocity mám aj ja. Tiež ma nič nebaví, málokedy sa usmejem, citím sa tak mizerne, ako keby mi niekto vytrhol srdce alebo dal päsťou do žalúdka. Je to hrozná bolesť stratiť mamu. Mne tiež zomrela pred polrokom. Najhoršie je, že ju už na tomto svete neuvidím. Zostal mi smútok a ten bude veľmi dlho trvať. Hovorí sa, že trúchlenie trvá 1 rok, ale ja si myslím, že je to dlhšie a tiež keď myslím na mamu - je mi stále do plaču. Jedine v práci na ňu až tak nemyslím, lebo mám dosť práce, ale večer keď idem spať, tak by som sa vedela rozplakať, hlavne keď si ju predstavím na smrteľne posteli (rakovina ju úplne zničila). Minule sa mi snívalo, že mi maminu priniesli domov z nemocnice aj s posteľou a postavili pred dom. Strašný sen !!! Ráno keď som sa zobudila, mi bolo smutno, lebo som ju mala pred očami ako zomierala. Naše maminy by určite nechceli aby sme sa trápili, chceli by nás vidieť šťastné a spokojné. Ale je to ťažké žiť bez nich a usmievať sa. Takže všetkým prajem veľa síl. Držte sa. heňka