Ahoj Ika, mne sa stalo pred rokom to isté, moja maminka tiež bola plná života, zdravá, aj keď bola na dôchodku ešte si privyrábala. A potom prišiel najhorší týždeň môjho života, iba si myslela že prechladla a od toho ju ruka bolela, doktor ju poslal domov s liekmi proti bolesti a že musí vydržať kým to prejde. Neprešlo, odvoz do nemocnice a koniec. Tiež sme mali plány, prvé leto čo som ja bola nezamestnaná a mamina tiež už menej robievala. Predtým sme robili roky v jednej práci, bez voľna, nevedeli sme čo je leto, boli sme tam iba mi dve, všetko sme riadili a keď chcela jedna z nás voľno museli sme sa zastúpiť. Konečne sme si povedali že si oddýchneme a budeme spolu chodiť ku tete na chalupu, kde má bazén. Mamina mala rada vodu a plávanie. A zrazu v okamihu zrúti sa ti celý svet. Na smrť sa nedá nijako pripraviť či je to náhle alebo nie, len pri chorobe je ešte vždy nádej, že sa vyzdravie, ešte do posledku dúfaš že sa to zmení a že bude lepšie. My sme nedostali ani tu nádej. Ani ja sa smrti nebojím, viem že ma tam čaká a neviem sa dočkať toho stretnutia. Aspoň nie si sama a ma ťa kto držať pri silách. Ja som zostala sama, 10 -20 minútové rozhovory cez telefón s príbuznými, občasne stretnutia, to je všetko čo mám. To mi silu nedáva a ja už nevládzem sama bojovať.
In reply to Krásný den všem, bude to pul by Anonym (neověřeno)