Přidat komentář

Ahoj Lidka, napísala si to výstižne a krásne. Maminka tiež zomrela na rakovinu a do poslednej chvíle som si nepripúšťala, že by raz mohla zomrieť, hoci jej prognózy neboli dobré už od začiatku. Do dnes je pre mňa nesmrteľná a vo mne stále žije. Treba si nájsť na všetko svoje vysvetlenie, prečo sa to muselo stať a prečo práve jej. Rozhovory s druhými, ktorým tiež zomrel niekto blízky sú veĺmi nápomocné a zvedavé otázky môjho syna tiež. Sama som uverila tomu, čo som mu narozprávala o smrti maminky a tým lepšie to prijal aj on aj ja. Mal ju tak veľmi rád, že ešte aj dnes si vybavuje mnohé zážitky s ňou. Som presvedčená o tom, že aj v tebe závladne čoskoro vnútorný pokoj a budeš svoju maminku nosiť vo svojom srdiečku s ľahkosťou a pocitom vyrovnanosti. Z tvojich slov som vycítila, že sa s tým vyrovnávaš veimi dobre a sama budeš vidieť, že aj detičky budú oveľa viac v pohode, keď ty budeš kľudnejšia a vyrovnanejšia. Prajem veľa síl.