Zdravím všetkých, ktorí sem chodíte pravidelne ale aj tých, ktorí nedávno pribudli do klubu a prajem úprimnú sústrasť... chodím sem často ale už nepíšem tak ako kedysi. bolesť po roku a pol trochu povolila a tak ako píše Misha, je to iná bolesť ako na začiatku, hoci nikdy nepominie. ja som už celkom v pohode, vyhľadávam spoločnosť, chodím do práce ledva stíham ostatné a večer s vyplazeným jazykom a rukami po zem si spomeniem na maminku a poviem si, že ďaľší deň bez nej som zvládla. najviac na ňu myslím večer v posteli, predstavujem si celé svoje detstvo, kam sme chodili a čo sme robili a koľko lásky mi stihla dať za 35 rokov. posledné chvíle jej života boli utrpenie, myslela som, že to budem mať pred očami už navždy, no posledné mesiace si na ňu spomínam teraz už len v dobrom a tie pochmúrne myšlienky akosi trochu upustili. sníva sa mi o nej často, vidím ju ubolenú v nemocnici alebo doma v kuchyni ako varí či na posteli s bolesťami. neviem čo tie sny znamenajú, inokedy je to sen o hľadaní hrobu alebo niečo s cintorínom a ja si potom nahováram, že ma maminka volá k sebe. nedá mi a musím ísť na cintorín, inak by som nemala vnútorný pokoj. stáva sa mi, že robím alebo hovorím veci ako kedysi ona a že moje správanie sa čím ďalej tým viac podobá jej správaniu. manžel mi nedávno pri varení povedal, že som už len taká obyčajná mama... a mne to pripomenulo moju maminku, ktorá nám s takou láskou a radosťou varila a bola tiež len taká obyčajná, až som ju za tú jej jednoduchosť strašne zbožňovala. v lete to budú dva roky od jej smrti a mne sa nechce veriť, že to tak rýchlo ubehlo. neskutočne mi chýba a chýbať navždy bude. nič sa nezmenilo, vidím a cítim ju rovnako ako predtým a som rada, že sa mi aspoň v snoch vybavuje živá. vymazať sa z pamäti nedá ale človek sa časom naučí žiť bez niekoho koho stratil. musíme ísť ďalej, čas sa nzastavil a musíme myslieť na tých, ktorí tu zostali. nikdy mi nezáležalo na otcovi ako práve teraz a môj 6 ročný syn mi dodáva neskutočnú silu, energiu a chuť žiť aj naďalej. život musí ísť ďaelj či sa nám to páči alebo nie. keby ma aspoň niekto presvedčil o tom, že maminka o mne vie ako na ňu stále myslím....
