Ahojte všetci, čo ste zúfalí ako ja, píšem sem občas, vyrozprávam sa vám, ved mám len vás, nikto iný to nevie pochopiť. Každý den bojujem so sebou, lebo sa mi nechce žiť, ale bojujem lebo mám deti. Podľa mna sa ja nikdy nezmierim, s tým, čo sa stalo, pretože ja som taká slabá a veľmi citlivá. Na druhej strane som odporná a hnusná, lebo nenávidím staršie ženy než bola moja maminka, ved aj ona by tu mohla byť ešte s nami. Ale nie je asi som si zaslúžila túto ukrutnú bolesť neviem prečo, moje kamarátky sú také šťastné, že majú rodičov, strašne im závidím. Ano závidím a zároven aj nenávidím všetky staršie ženy. Moja bolesť sa nikdy nezmierni. Nikdy to nepochopím prečo sa to muselo stať práve mojej maminke. Dievčatá napíšte mi niečo, či aj vo vás je nenávisť alebo len ja som taká odporná.
