Ahoj Miška, aj moja maminka bola pre mňa potrebná ako každý môj nádych. Tiež som s ňou žila dlhé roky sama, som najmladšia a sestry sa vydali keď som mala 13, teraz mám 34. Ešte tu bol brat, ale ten už pracoval a mal svoj život. Takže s maminkou sme boli stále spolu. Teraz som zostala v byte sama a akosi sa mi veľmi ťažko dýcha. Som veriaca a po jej odchode som sa ešte viacej upla na vieru, začala som čítať podobnú literatúru ako ty. Ja viem že maminke je dobre a že sa na nás pozerá lebo taký dobrý človek ako bola on si už dávno vytvoril miesto v nebi. No ale aj napriek tomu všetkému, nedokážem sa s tým vyrovnať. Neviem bez nej žiť. Škoda že si nemôžem aj ja povedať tie slová, že musím isť ďalej, aby mohla byť na mňa hrdá a budem žiť naplno. Miesto toho prosím aby si po mňa prišla. Bola som na ňu tak naviazaná, že neverím že to bez nej niekedy zvládnem. Nemám žiaden zmysel života, jediným bola pre mňa ona. Možno to niekedy budem cítiť inak ale zatiaľ sa desím každého dňa. Máš dobrú filozofiu života, všetko je pravda dúfam že aj ja sa s ňou raz stotožním, ale teraz som sa to ešte nedá. Som dosť slabá na to aby som si dokázala povedať že život ide ďalej aj keď už bez nej. Priala by som si tvoju silu. Skúsim si prečítať tú knihu, ďakujem za typ.
In reply to Dobrý den, jsem ráda, že by Anonym (neověřeno)