Ahojte, sedím si v obývačke, úplne sama, pozerám na maminkinu fotku, jej fotelku, kde rada sedávala. Na silvestra sme boli väčšinou doma, maminka mala rada domácu pohodu a ja som ju nikdy nechcela nechať samu. Tak sme ho trávili spoločne, ako každý jeden deň. Keď spolu bývate inak sa to ani nedá. Teraz tu sedím sama a spomínam. Tento rok bolo príšerný. Od 23 mája každý jeden deň bol a ešte stále je horší a horší. Ale do toho osudného dňa to bol najkrajší rok, lebo dal mi posledné mesiace s najdôležitejšim človekom v mojom živote, s mojou spriaznenou dušou. A čo má čaká ďalší rok? Nič dobré, už nikdy nič nebude také ako predtým, už sa nedokážem len tak zasmiať, potešiť z maličkosti, už nie som taká usmievavá a spokojná. A nikdy už nebudem. Bez mojej milovanej maminky sa to nedá, aj keď viem že by si to priala aby som bola šťastná, ale nejde to. Čím viac času prechádza tím to viacej bolí a nový rok má len v tom utvrdzuje že bude bez nej neznesiteľný. Prajem vám aby bol nový rok pre vás lepší a nie taký smutný a aby ste sa dokázali so stratou vašich maminiek vysporiadať lepšie ako ja.
