Ahoj Lenka naozaj si ešte veľmi mladá a tvoja maminka tiež bola, moja mala o niečo viac, ale predsa si hovorím, že tu mohla byť ešte s nami, a ked si tiež pomyslím, že už nikdy ju neuvidím, puká mi srdce, cítim ako by somho mala rozlomené na tisíc kúskov a nikdy sa to nezahojí. Už len tak žijem viem že musím, mám tu deti, ale nikdy nebudem šťastná nikdy sa s mamkou neporozprávam, nikdy neuvaríme spolu a to je fakt tragédia na celý život. Ja to mám aj preto ťažké, lebo sme spolu bývali v jednom činžiaku, veľmi veľa sme boli spolu a teraz jej niet. Je to také ako by som snívala dlhý sen a tak čakám kedy sa prebudím a poviem si , že to bol len sen a nájdem ju tu. Ale darmo čakám, nie je to sen žiaľ. Učím sa žiť bez mojej milovanej maminky, vieš ona bola pre mna všetko a nikdy ju neprestanem ľúbiť a myslieť na nu. Ahoj Lenka, drž sa.
In reply to Nenávidím tu nemoc!!! ano by Anonym (neověřeno)